Nová verzia katalógu Hromadné vetranie garáží!
V katalógu uvádzame vhodné typy ventilátorov a možné spôsoby vetrania pre konkrétne garáže.
Komentovaný je spôsob návrhu pomocou simulačného softvéru CFD (Computational Fluid Dynamics).
Katalóg si môžete stiahnuť zde.

Rekuperačné jednotky - všeobecné otázky

  1. Aké sú výhody rekuperácie tepla?
    Rekuperácia - spätné získavanie tepla z odpadového vzduchu. Rekuperátor (doskový výmenník tepla) je zariadenie, ktoré využíva teplo vzduchu odvádzaného z priestoru na ohrev chladného vzduchu privádzaného zvonku. Odvádzaný a privádzaný vzduch sú oddelené kontaktnou doskou, aby sa nemiešali a bol zaručený maximálny prenos tepla.
    rekuperačná jednotka - vetracie zariadenie s rekuperátorom a ventilátormi, ktoré zabezpečuje odvod použitého vzduchu (vydýchaného vzduchu, obsahujúceho pachy z kuchyne, toalety, zápachy, dym, vlhkosť...) mimo budovy a jeho nahradenie čerstvým, ohriatym (v lete ochladeným) vzduchom. Takzvané riadené vetranie s rekuperáciou tepla zabezpečuje optimálne využitie vyrobeného (a už zaplateného) tepla s účinnosťou až 97 %. Na druhej strane, v lete sa toto vetranie môže využiť na ochladzovanie obytných priestorov.
    Ďalšou výhodou vetrania s rekuperáciou tepla sú hygienické aspekty. Výmena okien za nové, tesné okná s nízkym prenosom hluku z vonkajšieho prostredia zabráni úniku tepla a zabráni emisii hluku, ale sú také tesné, že zabránia akémukoľvek vniknutiu vzduchu do miestnosti. Jediným riešením na vytvorenie optimálnej klímy je rekuperácia tepla. Pri použití rekuperácie je ďalšou výhodou možnosť použitia filtrov, ktoré čistia vzduch nielen od prachu, ale aj od alergénov.

  2. Kde možno rekuperačný výmenník tepla použiť?
    Možno ho použiť vo všetkých vetraných budovách na rekuperáciu tepla (t. j. v obytných budovách, obchodoch, školách, budovách pre šport a kultúru, kuchyniach a reštauráciách, poľnohospodárskych budovách, v priemyselných halách a budovách, skladoch,........)

  3. Na aké prúdenie vzduchu možno rekuperáciu tepla použiť a s akou účinnosťou?
    Účinnosť rekuperácie tepla definuje, koľko tepla možno odovzdať z odpadového vzduchu do čerstvého vzduchu vo výmenníku tepla. Štandardné krížové výmenníky tepla dosahujú maximálnu účinnosť 60 až 70 %, pričom pri maximálnom prietoku táto účinnosť klesá na 50 %. V súčasnosti sa v jednotkách najviac používajú tzv. protiprúdové (krížové) rekuperátory, ktoré dosahujú účinnosť až 97 %, ale pri maximálnom prietoku môže účinnosť klesnúť na 70 %.
    Okrem doskových rekuperátorov existujú aj kanálové rekuperátory s účinnosťou 90 až 99 %. Ich výroba je komplikovaná, a preto sú drahšie.
    Jednotky s protiprúdovými výmenníkmi tepla sa v súčasnosti používajú pre prietoky do cca 15000 m3/h, jednotky s priečnymi výmenníkmi tepla do cca 30000 m3/h, samostatné rekuperačné priečne výmenníky tepla (napr. v montovaných jednotkách) sa používajú do 150000 m3/h.

  4. Aká vysoká je úspora nákladov na vykurovanie?
    30 až 50 %.

  5. Aký je pomer nákladov na elektrickú energiu na pohon ventilátorov k tepelnému zisku?
    Príklad: Tepelný zisk pri prietoku 100 m3/h, pri vonkajšej teplote 0 °C , teplote miestnosti 22 °C a účinnosti spätného získavania tepla 90 % je 571 W. Malá jednotka má vonkajší tepelný zisk 51 W pri prietoku 100 m3/h a tlaku 100 Pa. Pomer nákladov a výnosov je 1/9 až 1/13.
    Príklad: tepelný zisk pri prietoku 150 m3/h za rovnakých podmienok ako v predchádzajúcom príklade je 1020 W. Používa sa väčšia jednotka s jednosmernými motormi s príkonom 46 W, pri tomto výkone je pomer nákladov a výnosov približne 1/22.

  6. Aké sú rozdiely vo výmenníkoch tepla?
    Štandardné výmenníky tepla sú doskové výmenníky tepla. Môžu byť priečne prúdové (menej účinné) alebo protiprúdové (účinnejšie). Prúdenie vzduchu prebieha medzi doskami, čím sa teplo prenáša v dvoch smeroch. Plocha dosiek je obmedzená, dosky môžu byť z rôznych materiálov, najčastejšie z plastu alebo hliníka. Vzhľadom na hrúbku dosiek v rádoch desatín mm má materiál dosiek veľmi malý vplyv na účinnosť. V novších kanálových rekuperátoroch vzduch prúdi medzi kanálmi, t. j. plocha prestupu tepla je zdvojená (prestup tepla v štyroch smeroch).

  7. Ako sa vzduch dostáva do bytu (RD)?
    Čerstvý vzduch sa privádza potrubím ED flex 75/63 alebo plochým potrubím 200x50, resp. 110x50 do obytných priestorov (obývačka, spálňa, detská izba, pracovňa). Odtiaľ sa podtlakovou infiltráciou (netesnými vnútornými dverami) dostáva do prevádzkových priestorov s použitým odpadovým vzduchom (kuchyňa, kúpeľňa, WC, šatne atď.). Čerstvý a odpadový vzduch sa privádza pomocou ventilátorov vo vetracej jednotke s rekuperáciou tepla.

  8. Kde možno rekuperačnú jednotku nainštalovať?
    Najvýhodnejšia inštalácia je v izolovanom priestore alebo v suteréne, najčastejšie v technickej miestnosti, hobby miestnosti alebo kotolni. Možno ju inštalovať aj v podkrovnom priestore (na pôde), ale toto umiestnenie je nevýhodné z dôvodu nižšej teploty. Pri výbere umiestnenia je potrebné zohľadniť nasávanie a výfuk jednotky, dĺžku potrubia, hlučnosť jednotky (prenos vibrácií), odvod kondenzátu z rekuperátora.

  9. Nie je vetranie cez okno zdravšie?
    Vetranie cez okno - nepríjemné, intenzívne vnikanie spôsobí prievan a studený vzduch zase nebezpečenstvo rýchleho ochladenia. Vzduch je znečistený prachom, hrozia alergické problémy (peľ). Cez otvorené okná môže prenikať hluk. Nie je zabezpečený nepretržitý odvod vlhkosti - nebezpečenstvo vzniku plesní. Kvety sa musia odstrániť z parapetu, otvorené okná sa môžu poškodiť (vetrom).
    riadené vetranie s rekuperáciou tepla - čerstvý ohriaty vzduch sa privádza v kontrolovanom (menšom) množstve (bez prievanu), čistý (filtrovaný, bez alergénov), bez hluku, s priebežným odvádzaním vlhkosti, kvety môžu zostať na oknách, bez rizika poškodenia okien.
    Periodické vetranie oknami je len náhradným riešením na zabezpečenie čerstvého vzduchu potrebného na bývanie ľudí. Ak by sme sa mali spoliehať len na okná, museli by sme v noci vstávať a krátko vetrať každú 1 až 1,5 hodiny, aby sme udržali mikroklímu

  10. .
  11. Vzniká pri riadenom vetraní prievan?
    Nie. Čerstvý teplý vzduch sa privádza v určenom množstve potrebnom na vyvetranie bytu alebo domu. Rýchlosť prúdenia vzduchu vo vetranom priestore je menšia ako 0,1 m/s.

  12. Je vetracie zariadenie v nepretržitej prevádzke alebo je lepšie použiť časovo obmedzenú prevádzku?
    Na nepretržité odstraňovanie pachov z textílií a nábytku, vysúšanie nového domu alebo na odstránenie rizika vzniku plesní pri vysokej vlhkosti je vhodnejšie nepretržité vetranie. Takzvané základné vetranie je vhodné na udržiavanie požadovanej relatívnej vlhkosti vzduchu nastavenej na rýchlosť výmeny vzduchu rovnajúcu sa 0,3-násobku vnútorného vetraného objemu bytu alebo domu.

  13. Čo znamenajú jednosmerné ventilátory?
    Ventilátory s jednosmerným motorom používané v jednotkách EDV majú v porovnaní s bežnými asynchrónnymi motormi výrazne nižšiu spotrebu prúdu, čím šetria energiu.

  14. Hluk z ventilátorov vzniká v kanáloch alebo aj vo výstupoch?
    Hluk z ventilátorov je v jednotke tlmený , do značnej miery ho pohlcuje výmenník tepla a filtre. V potrubí by sa mala rýchlosť prúdenia vzduchu udržiavať maximálne na w = 3 m/s, na výstupe na w = 1,5 m/s. V prípade krátkeho potrubia na nasávanie a výfuk rekuperačnej jednotky je potrebné použiť tlmiče hluku a/alebo zvukotesné hadice.

  15. Ako sa eliminuje prenos hluku medzi miestnosťami?
    Rozvetveným paralelným potrubím (systém ED flexi lúčov).

  16. Musia sa všetky miestnosti vetrať súčasne alebo sa môžu aj prepínať?
    Štandardným riešením riadeného vetrania je vetranie celej miestnosti. Ak existuje požiadavka na časové prepínanie, možno ju v návrhu systému riešiť použitím motorizovaných klapiek v potrubí prívodného vzduchu. Toto sa nazýva "zónovanie".

  17. Bude v spálni pri vetraní ohriatym čerstvým vzduchom príliš teplo?
    Pri priemernej teplote miestnosti 20 °C je teplota privádzaného vzduchu približne 18 °C. Teplota v spálni sa zníži, keď sa ohrievač zníži alebo zatvorí. Teplota v spálni klesne pod 18 °C v dôsledku tepelných strát prienikom (steny, okno). Pred spaním je možné krátko vyvetrať aj oknom.

  18. Znečistí sa potrubie počas používania a ako sa čistí?
    Takmer žiadne znečistenie, odvádzaný a privádzaný vzduch sa čistí filtrami (v prípade prízemného registra minimálne dvoma). Napriek tomu, aj z legislatívnych dôvodov (napr. po záplavách), sú systémy EDV vždy s čistiacimi otvormi (rozdeľovače, vývody). Čistenie sa vykonáva mechanicky pomocou kefy (štetiny alebo pena) na inštalatérskom pere alebo tryskou s hadicou na stlačený vzduch.

  19. Ako často sa menia filtre v jednotke?
    Filtre sa menia podľa odporúčaní výrobcu rekuperačnej jednotky a s ohľadom na miestne znečistenie vonkajšieho prostredia (mesto, vidiek). Vo všeobecnosti je predpísaná doba výmeny raz za 2 až 6 mesiacov.

  20. Dodávate aj peľové filtre?
    Pre alergikov dodáva EDV na požiadanie špeciálny elektrostatický filter na zachytávanie jemného peľu.

  21. Nebude v zime pri nepretržitom vetraní vzduch suchý?
    Každý dom produkuje vlhkosť. Vlhkosť z krátkodobých činností (varenie, kúpanie atď.) sa z prevádzkových miestností pri riadenom vetraní okamžite odvádza, takže trvalé zdroje vlhkosti sú zaťažujúcejšie - odparovanie z kvetov, produkcia vlhkosti ľuďmi (jeden človek vyprodukuje 150 g vlhkosti za hodinu).
    Špecifická vlhkosť x (g/kg a.s.v.) udáva hmotnosť vodnej pary v 1 kg suchého vzduchu (a.s.v.).
    Relatívna vlhkosť rh (%) udáva stupeň nasýtenia vzduchu vodnou parou (0 až 100 %) pri danej teplote vzduchu. Relatívnu vlhkosť vzduchu vo vykurovacom období (zima) v interiéri sa odporúča udržiavať v rozmedzí 30 až 50 %.
    V zime pri vonkajšej teplote -5 °C je relatívna vlhkosť vzduchu rh = 70 % a špecifická vlhkosť vzduchu je 1,8 g/m3. Pri zahriatí na 20 °C zostáva obsah vody v m3 rovnaký a relatívna vlhkosť klesá na približne 12 %. Ak však tento vzduch nahradím vnútorným vzduchom, ktorý je teplý 20 °C, s rh = 50 % a x = 8,2 g/m3, potom by bez výdaja vlhkosti od obyvateľov klesla vnútorná vlhkosť za 1 hodinu z 50 % na 37 %. Pri intenzite vetrania 0,5 x vnútorný objem/h klesla relatívna vlhkosť pod 20 %. Preto pri nepretržitom vetraní s intenzitou I = 0,3/h nebude vzduch príliš suchý. Preto sa ako prvý stupeň regulácie otáčok ventilátora nastaví trvalé vetranie a ako druhý stupeň (alebo tretí stupeň v prípade 3-stupňovej regulácie) nárazové (vypočítané) vetranie.

  22. Čo je rekuperácia vlhkosti?
    Je to použitie špeciálneho rekuperačného výmenníka s membránou namiesto dosiek, ktorý umožňuje odovzdávanie vlhkosti z odpadového tepla (kondenzáciou na studenom povrchu membrány, absorpciou molekúl vody do membrány a odovzdávaním vody do privádzaného vzduchu na druhej strane membrány odparovaním).

  23. Je možnosť vykurovania (podpora vykurovania) s riadeným vetraním?
    Pri riadenom vetraní je teplota výstupného vzduchu približne 18 °C. Vzduch sa môže ohrievať pomocou teplovodného alebo elektrického vykurovacieho registra na maximálne 50 °C. Pri prekročení tejto teploty dochádza k pyrolýze prachu, čo vedie k ochoreniam dýchacích ciest. Hygienicky prípustná teplota výstupného vzduchu z výustiek je 45 °C.
    Pre predstavu: ak sa dávka 100 m3/hod. vetracieho vzduchu ohreje na 50 °C, odovzdá sa týmto množstvom 1010 W tepla. Na 2 kW potrebujeme 200 m3/hod, ale toto množstvo už neúmerne "vysušuje" budovu (pozri vyššie). Z toho vyplýva, že pri riadenom vetraní je vykurovanie nedostatočné aj pre pasívne domy.

  24. Tvoria sa vo vetracom systéme baktérie?
    Nie. Ide o zariadenie na prívod čerstvého vzduchu, filtrovaného, suchého, nehrozí žiadne riziko bakteriálnej kontaminácie. To môže vzniknúť v klimatizačných zariadeniach s recirkulačnou prevádzkou vzduchu. Odpadový vzduch sa odvádza von a je dokonale oddelený od čerstvého vzduchu.

  25. Môžem k systému pripojiť odsávač pár (kuchynský digestor)?
    Nemôžem. Odsávače pár majú ventilátory s výkonom 250 až približne 700 m3/h a pri týchto rýchlostiach sú tukové filtre menej účinné a potrubia a rekuperátor sa rýchlo zanášajú usadeninami tuku a účinnosť klesá. Veľké množstvo vzduchu z digestora (v porovnaní s vetracím vzduchom) samo o sebe znižuje účinnosť systému rekuperácie, pretože výmenník tepla nie je dimenzovaný na takýto objem. Veľké množstvo vzduchu z digestora privádzaného do odvádzaného vzduchu preniká do kúpeľne, WC atď. Riešením je použitie kuchynských odsávačov s lapačom tukov a filtrom s aktívnym uhlím na zachytávanie pachov. Zvyšnú vlhkosť, ktorú nezachytí cirkulačný odsávač pár, možno odvádzať samostatne cez okruh odvádzaného vzduchu v systéme riadeného vetrania.

  26. Môžem k systému pripojiť bubnovú sušičku?
    Ano, ak má bubnová sušička dobré zachytávanie a odlučovanie prachu a textilných žmolkov.

  27. Môže sa rekuperačná jednotka použiť aj na chladenie?
    Môže, pomocou zemného výmenníka tepla alebo pomocou časovo riadeného nočného predchladenia.

  28. Môžem jednotku nainštalovať sám?
    Pokiaľ výrobca alebo inštalatér poskytne príslušné pokyny (projektovú dokumentáciu) alebo po školení EDV, môžem. Upozorňujeme však, že po inštalácii je potrebné systém nastaviť (meracie zariadenie EDV) a nastaviť koncové prvky.

  29. Môžu sa takto vetrať aj bytové domy?
    Ano, decentrálne pomocou malej rekuperačnej jednotky v každom byte s prívodom a odvodom, zvyčajne z 2 centrálnych rozvodov v šachtách (jadrách) alebo centrálne pomocou systému EDV.

  30. Doporučujete zemný výmenník tepla?
    Zemný výmenník tepla je približne 30 až 40 m dlhá plastová rúra alebo hadica (d = približne 200 mm) zakopaná približne 1,5 až 2 m v zemi. Zemný výmenník tepla predhrieva vzduch napr. od -10 °C do +2 °C a tento vzduch ide do rekuperačného výmenníka, takže sa takmer nikdy neprivádza vzduch s mínusovou teplotou, a preto nie je potrebná protimrazová ochrana výmenníka tepla.
    V lete sa výmenník tepla používa na ochladzovanie vzduchu, napr. od 30 °C znižuje teplotu privádzaného vzduchu na cca 20 °C. Pritom sa tvorí kondenzát, preto je potrebné zemný výmenník tepla odparovať a kondenzát odvádzať sifónom do kanalizácie.
Kontaktujte nás